Pre mnohých z nás môže byť stolička takým bežným kusom nábytku, že si ju takmer nevšimneme. Napriek tomu si bez nej nevieme predstaviť svoju každodennú existenciu. Či už práve odpočívate na kancelárskej stoličke vo svojej pracovni, alebo pri jedálenskom stole v náručí svojej obľúbenej jedálenskej stoličky, poďte s nami nahliadnuť do jej histórie a možno sa na svoju stoličku pozrieme inými očami.
História sedenia....
Ľudia v praveku väčšinou sedeli na zemi. Radi sa uvelebili pri ohni, pričom pod sebou mali len hlinu alebo seno. Jeden z vôbec prvých funkčne plnohodnotných kusov nábytku si však mohli ľudia vyrobiť už v týchto prehistorických časoch. Spočiatku bol, zažívajúc len v jaskyni v blízkosti ohniska, vyrobený z nazbieraného troudového alebo kremeňmi opracovaného dreva, kameňov alebo kostí. Väčšinou však paleolitickí ľudia vyrábali všetko len z dreva, najmä z nazbieraných konárov, z ktorých si zhotovovali rôzne nástroje, ako sú sekery, nože, drevené palice alebo škrabky. Po objavení prvého stroja na obrábanie dreva, ktorým ľudia bežne zakladali oheň, sa mohol vyrábať nábytok z častí spojených čapmi alebo pletenými spojmi, koženými remeňmi alebo lianami. Takto sa vyrábali rôzne ležadlá prepletené špagátom alebo trávou, ako aj stoličky, stoly a police.
Sedenie bolo vytvorené aj ako určitý znak moci. S postupným zavádzaním vykurovacieho systému sa vo vyšších spoločnostiach menil spôsob bývania, a tak s ním súvisel aj spôsob sedenia. Vtedy vznikli prvé uzavreté ohniská pre krby alebo pece, a keď obydlia prvýkrát dostali kamenné podlahy namiesto pôvodných hlinených, vznikla potreba chrániť ľudí pred chladom od zeme, preto vznikli tróny, rôzne sedadlá s vysokým operadlom a podnožky. Vládcovia boli spočiatku po bokoch a za chrbtom prikrytí kožušinami a vankúšmi. Až koncom stredoveku vznikol prvý čalúnený nábytok.
Obdobie renesancie so sebou prinieslo aj zmenu v obydliach obyvateľov, ktoré sa od gotických a románskych obydlí líšili originalitou, pohodlím a pestrosťou farebného spektra interiéru. Interiéry sa začali obkladať drevom a textíliami a zmenil sa aj samotný spôsob vykurovania, keď sa zaviedli kachľové pece. Toto nové obdobie tlačí aj zmenu vzhľadu samotného sedacieho nábytku. Od ťažkých masívnych stoličiek pripomínajúcich tróny sa postupne upustilo v prospech ľahších, ale veľmi stabilných a pevných stoličiek, ktoré sa následne svojím dizajnom a tvarom podobali dnešným stoličkám.
Stolička pre každého.
Samozrejme, stoličky sa vyvíjali aj podľa spôsobu práce ľudí, pretože boli navrhnuté tak, aby ľuďom uľahčovali život, a preto majú vymedzený rozsah použitia. Znížením ťažiska poskytli ľuďom lepšiu stabilitu a pevnejšie držanie nôh pri práci, napríklad pri pradení, miešaní cesta alebo pri kolovrátku. A v neposlednom rade, samozrejme, poskytovali ľuďom možnosť odpočinku a dokonca aj leňošenia.
Každá etapa kultúrnych míľnikov ľudstva dávala stoličkám iný význam, a preto sa menil aj ich dizajn. V časoch, keď mali obydlia ešte hlinené podlahy, boli obľúbené trojnohé stoličky a až v časoch kamenných alebo drevených podláh sa začali používať štvornohé stoličky. Módna vlna ovplyvnila aj konečnú podobu stoličky. V baroku napríklad široké sukne dám ustúpili veľkým a hlbokým sedadlám. A neprekvapí vás ani to, že už v stredoveku bola veľmi obľúbená čalúnená stolička, nazývaná ušiak, ktorá poskytovala oporu pre hlavu, a že existovali sklápacie sedadlá.
Nesmieme však zabúdať na vývoj tzv. sedliackych stoličiek, ktoré čerpali inšpiráciu od svojich náprotivkov z bohatších spoločenských vrstiev. Tieto stoličky boli vzhľadovo jednoduchšie, čo im však neubralo na šarme. Boli však veľmi praktické a oveľa viac zodpovedali každodennému dedinskému životu. Lavice zvyčajne dominovali v obydlí hospodára. V týchto miestnostiach bolo málo stoličiek, zvyčajne len jedna alebo dve, a sedávali na nich len zriedkavé návštevy.
Prajem vám pekný deň.
Váš nábytok v kocke